Funguje naša tajná služba tak, ako ju poznáme z akčných a špionážnych filmov? Koho dnes sleduje SIS? Rozprávali sme sa s riaditeľom Slovenskej informačnej služby Vladimírom Pčolinským. Prezradil aj to, ako sa vysporiadal so stratou súkromia, a či môže ísť do obchodu kúpiť si chlieb.
Slovenskom otriasa kauza Judáš. Váš prvý námestník Boris B. je väzobne stíhaný v rámci tejto akcie. Minulý týždeň ste ho dočasne pozbavili výkonu štátnej služby. Bolo to pre vás osobne ťažké rozhodnutie?
Nie. Snažím sa postupovať podľa zákona, iná možnosť nebola. Pokiaľ nie je o čom špekulovať, tak nešpekulujem.
Bolo to vaše rozhodnutie, alebo výsledok porady?
Bolo to moje rozhodnutie. Tak mi káže zákon.
Čo znamená dočasne?
Môže to byť až do skončenia vyšetrovania, prípadne, ak sa on nerozhodne ukončiť svoj pomer. Z médií som sa dozvedel, že Boris B. plánuje požiadať o skončenie služobného pomeru v SIS. Osobne však túto informáciu od neho nemám. A ani od jeho právneho zástupcu.
Bol vaším námestníkom. Ste z neho sklamaný?
Som smutný z celej situácie. Poznám ho ako slušného a čestného človeka. Nič na tom nemenia ani tieto obvinenia, pokiaľ nebudú preukázané. Ale to je vyslovene osobná rovina.
Kto alebo čo je pre Slovensko nebezpečné? Vonkajší či vnútorný nepriateľ?
Často je to tak, že nebezpeční sme najviac sami pre seba. Musíme komplexne vnímať, čo sa okolo nás deje. Niekedy hrozba zvnútra, ktorá ohrozuje naše ústavné zriadenie, môže byť väčšia ako tá zvonku. Keď sú výnimočné situácie, ako napríklad vojnová situácia v susednej krajine, riziko môže byť väčšie zvonka. To závisí od situácie a času.
A dnes je aká situácia? Nepriateľ za hranicami či vnútri krajiny?
V tejto chvíli je kľúčové, aby kvalitne fungovali štátne orgány. Podarili sa doriešiť prípady korupcie a prijala sa kvalitná zmena Ústavy SR, ktorá upraví veci týkajúce sa justície.
Je SIS nápomocná vo veciach riešenia korupcie?
Keď sa dozvieme o prípade korupcie alebo pripravovaných prípadoch korupcie, takmer automaticky prípady resp. informácie odstupujeme. A to Policajnému zboru, v niektorých prípadoch aj rezortným ministrom, v ktorých pôsobnosti sa môže korupcia odohrávať.
Funguje to aj naopak? Žiadajú vás iné orgány, aby ste im pomohli odhaliť korupciu resp. korupčné správanie?
Priamo nie. Takéto prípady sa stávajú na osobných stretnutiach s členmi vlády alebo so šéfmi ústredných orgánov štátnej správy. Ak vieme, že môžeme pomôcť, vieme sa o tom baviť. Ak však vieme, že ich požiadavka by mohla byť nenáležitá, pretože nemáme zákonné oprávnenie niektoré veci riešiť, poviem, že nie sme v tejto veci kompetentní.
V akom stave bola SIS, keď ste nastúpili? Prekvapilo vás niečo?
Najviac ma prekvapilo, že ma nič neprekvapilo. Našiel som tu veľké množstvo schopných a šikovných ľudí. Rovnako som našiel oblasti, ktoré fungovali veľmi dobre a našiel som aj také, ktoré fungovali slabšie. Boli personálne alebo finančne poddimenzované.
Našli ste tu aj takých ľudí, s ktorými ste sa v minulosti stretávali v súkromí a netušili ste, že pracujú v SIS?
Nie.
Koľko ľudí ste po nástupe do funkcie prepustili a koľkých, naopak, prijali?
Prepustenie je pojem, ktorý obsahuje zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby. To znamená, že neprepustil som nikoho, ale uvoľnených ľudí by sa dalo rátať na desiatky. Menšia časť ľudí odišla po pohovore. Išlo najmä o funkcionárov. Viacero ľudí odišlo z dôvodu veku. Mali odslúžené roky a urobili kus dobrej práce pre SIS, chceli si už užiť vnúčatá. To boli najčastejšie motívy.
Existuje vnútorný orgán SIS, ktorý preveruje a sleduje vašich zamestnancov?
Áno.
Boli voči niektorým na základe takýchto preverovaní vyvodené aj dôsledky?
Áno. Priebežne sa to robí. Venujeme sa bývalým príslušníkom.
Mnohých asi bude zaujímať, aká je pracovná atmosféra v SIS? Podozrievavá alebo vznikajú tu aj priateľstvá?
Je to tak ako v každom inom spoločenstve ľudí. Akurát rozdiel je v tom, že tu sa nevyhnutne ľudia až tak nepoznajú ako v súkromných firmách. Jednotlivé sekcie sú od seba oddelené. A navyše ľudia nevystupujú pod pravými menami. Každý má krycie meno. Ale vznikajú tu aj dlhoročné partnerstvá.
Kto vymýšľa krycie mená? Každý sám?
Je možnosť výberu mien, ktoré doteraz neboli používané.
Takže Jano Mrkvička to asi nebude.
(úsmev) Nie.
Má Slovensko kvalitných príslušníkov SIS?
Určite áno.
Koľko máme agentov v zahraničí?
To je utajovaná skutočnosť, ktorú nemôžem prezradiť.
V akých krajinách máme agentov?
Máme oficiálnych predstaviteľov – styčných dôstojníkov, o ktorých sa vie, že sú vyslaní spravodajskou službou, aby komunikovali so spravodajskými zložkami v danom štáte. A tiež, aby pomáhali s bezpečnostnou diplomaciou na zastupiteľskom úrade. Sú to zamestnanci ambasád. Partnerské služby vedia, ktorý človek je styčný dôstojník, cez ktorého vedia poslať komunikáciu smerom k nám.
Máte pod kontrolou agentov iných krajín, ktorí sú na Slovensku?
Snažíme sa mať.
Nemáte ich úplne pod kontrolou?
Nikdy neviete, kto má akú úlohu. Nestačí si len pozrieť ambasády, kde okrem diplomatov sú aj agenti. Na Slovensku môžu byť ľudia, ktorí nemajú diplomatické krytie. A to obchodníci, novinári, vysokoškolskí pedagógovia a či iné profesie.
O čo im ide?
Získať informácie, ktoré sa snažíme chrániť.
O aký druh informácií majú záujem? O jadrové elektrárne či politické veci?
Sú to politické informácie, informácie o ústavných činiteľoch či ekonomickej situácii Slovenska. Môže sa to, samozrejme, týkať aj jadrových elektrární, výzbroje našej armády a jej bojaschopnosti. Rovnako zaujímavé môžu byť pre nich informácie o iných bezpečnostných zložkách a ich stavoch.
Sme naozaj pre nich tak zaujímavá krajina?
Sme zaujímavá krajina.
SIS v minulosti sledovala aj slovenských politikov, podnikateľov. V rozhovoroch ste hovorili, že do roku 2012 sledovala aj napríklad Mariána Kočnera. Robí to aj teraz, odkedy ste sa stali šéfom SIS?
To je naša základná úloha ochraňovať ústavné zriadenie. A k tomu patrí monitorovanie ľudí, ktorí tu pôsobia. Teda okrem kontrarozviednej ochrany proti cudzím spravodajským službám sa venujeme aj ochrane hospodárskych záujmov. Venujeme sa aj finančným skupinám, ktoré tu pôsobia. Zisťujeme, či ohrozujú, a do akej miery, hospodárske záujmy. Či sa nepodieľajú na rozkrádaní eurofondov, manipulácii pri verejných obstarávaniach a tieto informácie následne odstupujeme zákonným prijímateľom.
Už ste takéto informácie získali a odstúpili?
Áno, jasné.
Je predmetom záujmu aj súkromie politikov a to, či sú ľahko vydierateľní?
(ticho)
Myslím milenky, sexuálna orientácia…
Rozumiem. Tomuto sa priamo nevenujeme. Ústavní činitelia sú už vo vzťahu k ochrane utajovanej skutočnosti osoby s osobitným postavením. Nie je pri nich potrebná bezpečnostná previerka. Preto nemáme priamo dôvod skúmať, či sú vydierateľní. Ale na druhej strane, keď sa venujeme osobe, ktorá je pochybná a príde do kontaktu s ústavným činiteľom, tak sa to rieši.
Sú naši politici ľahko vydierateľní súkromným životom?
To si vôbec nemyslím. Dnes je už každému jedno, kto čo robí v spálni.
Pozícia šéfa SIS vždy patrila najsilnejšej vládnej strane. V súčasnosti patrí druhej najsilnejšej Sme rodina. Ako často chodíte k premiérovi? Úkoluje vás?
Posledných päť rokov som nebol členom žiadnej politickej strany. A nie som členom ani druhej najsilnejšej strany koalície.
Ste však ich nominantom.
Do funkcie ma nominovala vláda. Po získaní previerky na najvyšší stupeň Prísne tajné pani prezidentka posúdila moju nomináciu a následne ma vymenovala.
Ako často komunikujete s ústavnými činiteľmi?
Požadovať informácie od inštitúcie, ktorú riadim, môžu písomne traja najvyšší ústavní činitelia. Ak ich máme, alebo ich vieme získať, tak ich poskytneme v stanovenej lehote. Úlohy mi môže ukladať len Bezpečnostná rada prostredníctvo predsedu vlády. Nefunguje to tak, že si riaditeľa služby zavolá premiér a povie mu, že chcem týchto päť vecí.
Stretávate sa často?
Nie je to na pravidelnej báze. Niekedy sa stretneme dvakrát za týždeň, inokedy raz za mesiac. Premiér a iní ústavní činitelia dostávajú niekoľko raz do týždňa rôzne spravodajské produkty, ktoré vypracujeme.
Vstupujete do vnútrostraníckych vecí Sme rodina?
Je to oblasť mimo môjho záujmu.
Vaša manželka je poslankyňou za Sme rodina, brat je šéf poslaneckého klubu.
Mám dosť svojej práce, aby som sa zaoberal vnútrostraníckymi vecami. Som v služobnom pomere, kde nemôžem vykonávať činnosť v prospech či neprospech nejakej politickej strany. Toho sa držím. A navyše nemám na to časovú kapacitu a ani ma to v tejto chvíli extra nezaujíma.
Je v poriadku to, čo sa deje okolo Borisa Kollára – vozenie missky počas zákazu vychádzania, potom kauza čaj a koaličná rada v nemocnici? Nie je to papalášizmus?
K tejto téme sa už vyjadrili úplne všetci aktéri. Ešte aj tí, ktorí tam neboli. Nie je záležitosťou spravodajskej služby, aby sa zaoberala vzťahmi medzi zdravotným personálom a pacientmi v akejkoľvek nemocnici. Toto nie je moja práca, preto to nebudem komentovať.
Na to som sa nepýtala. Máte predsa svoj názor na dianie okolo Borisa Kollára.
Okomentovali to už naozaj všetci. Necítim potrebu k tomu zaujať svoj osobný názor. Mám informácie, čo sa tam odohralo a nechcem to ďalej riešiť. S Nemocnicou sv. Michala, ako rezortnou nemocnicou, spolupracujeme aj my, preto to nebudem nijako komentovať.
SIS nikdy nekomunikovala otvorene. Od vášho nástupu sa všetko zmenilo. Poskytujete rozhovory. Čo je cieľom? Dávate niekomu odkazy?
V prvom rade z programu vlády vyplýva, že SIS by mala byť viac otvorenou smerom k verejnosti. Myslím si, že v 21. storočí je priam povinnosťou demokratickej spravodajskej služby demokratického štátu komunikovať s občianskou spoločnosťou. Spravodajské služby po celom svete a aj medzi sebou diskutujú, ako komunikovať smerom navonok svoju činnosť, aktivity, názory, postoje a odporúčania. My sme súčasťou tejto diskusie. Po rokoch mlčania by sme aj my mali aktívnejšie vstúpiť do tohto priestoru. Moje tvrdenia, ktoré poskytujem v rozhovoroch, primárne vychádzajú zo správy o činnosti SIS z neutajovanej časti. Nehovorím žiadne veci, ktoré by si nikto predtým nemohol prečítať. Akurát to hovorím možno zrozumiteľnejším jazykom, ako je to popísané v zmienenej správe, ktorú riaditeľ SIS predkladá poslancom NR SR. Viem, aké operácie SIS robí, preto viem, čo môžem, a čo, naopak, nemôžem povedať. A tiež, čo potrebujem povedať.
Exminister a bývalý šéf KDH Ján Čarnogurský vo svojom statuse na sociálnych sieťach kritizoval vašu otvorenosť. A porovnával to s komunikáciou izraelskej tajnej služby Mossad, že ich verejnosť netuší, ako vôbec vyzerá riaditeľ tajnej služby.
Jána Čarnogurského poznám dlhé roky. Túto kritiku som zaregistroval. A určite by som si nedovolil ho poučovať. Asi by to ani nemalo zmysel. Ale možno by stačilo dať do Google meno Yossi Cohen, ktorý je riaditeľ Mossadu. Zjavia sa vám desiatky jeho fotografií. Takže tvrdenie, že jeho fotografia sa nezverejňuje, neplatí. A po ďalšie, Mossad dokonca informuje, kam riaditeľ Mossadu cestuje na služobné cesty. To my nerobíme. A na záver, Yossi Cohen verejne vystupuje na konferenciách. Sú z toho aj videá na Youtube. Svet špionáže je už niekde inde, ako to stále vidí Ján Čarnogurský.
Je pravdou, že ste chránenejší ako naši najvyšší ústavní činitelia?
Závisí od toho, o akých ústavných činiteľov ide a pri akej príležitosti.
Neškodíte svojou otvorenosťou sám sebe a svojmu súkromiu?
Možno áno. Ale keď raz položíte ruku na pluh, tak sa už neobzerajte.
Môžete si ísť napríklad kúpiť chlieb alebo pivo?
Neviem, kto iný by mi to kúpil. Chodím normálne do obchodu. Nosíme všetci rúška, tak je to trošku anonymnejšie.
To máte pravdu, ale v každom obchode je obmedzený počet ľudí a keď vojdete so svojimi ochrankármi, tak je hneď obchod plný.
Chodím do väčších obchodov, kde počet ľudí nie je obmedzený tak výrazným spôsobom.
Je možné, že vám zavolá kamarát z detstva a pozve vás na drink.
To, že mi zavolá, je možné. Ísť s ním na pivo nie je možné. A to bez ohľadu na aktuálne opatrenia. Nevyhľadávam vysedávanie v podnikoch.
A dôvod? Funkcia alebo nemáte rád stretnutia s kamarátmi na pive?
Oboje.
Kým ste neboli riaditeľom SIS, mali ste rád špionážne filmy?
Áno. Tie ma bavia.
Je veľký rozdiel medzi realitou a fikciou vo filmoch?
Realita v podmienkach strednej Európy je menej akčnejšia ako v akčných filmoch. Je tu výrazne viac diplomacie a byrokracie. Ale napríklad na Blízkom východe je akcie viac, ako by bolo niekedy vhodné.
Izraelská tajná služba Mossad má za sebou množstvo úspešných operácií, ktoré boli aj sfilmované. Či už to bol únos Eichmanna z Argentíny alebo akcia Boží hnev, ako odveta za zavraždených 11 izraelských športovcoch na olympiáde v Mníchove. Robí podobné akcie aj SIS?
Sme informačná služba. Našou primárnou úlohou je získavať, triediť a vyhodnocovať informácie a potom ich odstupovať zákonným príjemcom. To znamená, že našou úlohou nie je vykonávať takýto typ akcií. Čo neznamená, že niečo, čo sa občas nemôže takémuto niečomu podobať, nie sme schopní alebo nútení urobiť. Dokonca na to máme aj isté oprávnenie, ktoré nám vyplýva zo zákona o SIS.
Veľa ľudí si ako agenta predstaví urasteného, vyšportovaného muža na spôsob Jamesa Bonda. Ako vyzerajú naši agenti?
Niektorí presne tak, ako hovoríte.
Majú tiež napríklad odpočúvacie zariadenie v topánkach a podobne?
O tom, akú spravodajskú techniku SIS používa, nemôžem hovoriť.
Ako je to s našimi príslušníčkami či agentkami SIS? Sú to dokonalé krásky ako vo filmoch?
Sú rôzne typy žien, ktoré u nás pracujú. To, ako vyzerajú, nie je podstatné kritérium. Podstatné je to, čo majú v hlave. Rovnako, ako je to podstatné aj pri mužoch. Od mužov sa v niektorých pozíciách ešte vyžaduje vynikajúca fyzická zdatnosť. Rovnako je to streľba a podobne.
Máme aj my takú osobu v radoch SIS, akou bola napríklad Mata Hari?
Takto to dnes už nefunguje. V dnešnej virtuálnej dobe určite nie.
Aké predpoklady musia spĺňať tí, ktorí chcú pracovať pre SIS?
Prijímame ľudí len na tie miesta, ktoré máme alebo budeme mať voľné. Primárne hľadáme špecialistov na niektoré oblasti. A to na základe odporúčania niektorých príslušníkov, ktorí môžu niekoho poznať. Ďalej si vytypovávame ľudí v súkromnom sektore alebo na vysokých školách. S nimi potom komunikujeme a zadávame im úlohy. Postupne zisťujeme, či majú predpoklady. Keď sa rozhodnú, že to chcú skúsiť, podajú si žiadosť o prijatie do pracovného pomeru. Zúčastnia sa prijímacieho konania, ktoré pozostáva z niekoľkých častí a je dané v zákone. To znamená, že absolvujú test ovládania slovenského jazyka, fyzickej zdatnosti, zdravotnej spôsobilosti, psychotestov a pravdovravnosti. Okrem toho je tu ešte jedna podstatná časť. Absolvovanie bezpečnostnej previerky na najvyšší stupeň Prísne tajné, bez ohľadu na pozíciu. Musíme o našich ľuďoch vedieť čo najviac. Takáto previerka sa potom opakuje každých 5 rokov zo zákona.
Máte veľa žiadostí od ľudí, ktorí chcú pracovať pre SIS?
Áno. Máme veľa žiadostí. Rádovo prijímame asi 6 percent zo záujemcov.
Prečo podľa vás chcú ľudia pracovať pre SIS?
Je viacero dôvodov. Niekto to vidí tak dobrodružnejšie a má možno nie úplne jasnú predstavu, čo robíme. Niekedy príslušníci iných bezpečnostných zložiek chcú zmenu a rozhodnú sa ísť k nám. Majú kontakty a poznajú prácu v danej oblasti.
Niektorí ľudia, keď počujú ozvenu, tak sa zľaknú, že sú odpočúvaní. Viete im niečo poradiť?
Nech skúsia reštartovať mobil. Problém sa vtedy zvykne odstrániť. Prípadne treba aktualizovať softvér v mobile, alebo navštíviť najbližší servis mobilov a dať si opraviť mikrofón. (Smiech)
Ktorá z aplikácii je najbezpečnejšia na písanie správ a telefonovanie?
Keď sa dostanete k mobilnému telefónu, akékoľvek správy sa dajú čítať.
Čo ľuďom odporúčate, ako telefonovať a komunikovať, aby si ochránili súkromie?
Telefonovať cez bežnú linku, lebo ľudia sú dobrí a nerobia nič zlé a nemajú čo tajiť. (Smiech)
Zdroj: https://www.topky.sk
