Slovensko výber medzi včerajškom a zajtrajškom

Politická nestabilita, v ktorej sa Slovensko nachádza a ktorá vyvrcholila v decembri minulého roka demisiou Gegerovej vlády, pokračuje.

Príbeh sa začal konfrontáciou medzi lídrami strán „Sloboda a solidarita“ a „OĽaNO“, základňami vtedajšej vládnej koalície – Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom.

Prvý, ktorý bol pôvodne predsedom vlády, bol nútený odstúpiť v roku 2021 pre škandál s nákupom ruských vakcín, ktorý vláda neschválila. A práve SaS to dosiahla.

Premiérom sa potom stal Eduard Geger (tiež z OľaNO) a na poste šéfa rezortu financií nastúpil Matovič.

Pravda, rivalov to neplatilo – konflikt medzi Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom bol nezastaviteľný. Tieto škandály nemali najlepší vplyv na ratingy koaličných strán.

V dôsledku toho SaS vystúpila z koalície a v budúcnosti prebehlo hlasovanie o nedôvere vláde.

Pravda, premiér sa pokúsil udržať svoj kabinet a obnoviť koalíciu presviedčaním SaS, aby sa vrátila. K tomu Geger odvolal Matoviča.

To však situáciu nezlepšilo a všetkým bolo jasné, že treba ísť do predčasných volieb.

V každom prípade po tom, čo SaS v utorok upustila od rokovaní o novom zložení kabinetu, Geger skutočne kapituloval.

„Od dnešného dňa považujem všetky pokusy o vytvorenie novej väčšiny za uzavreté,“ povedal v utorok Geger.

Prezidentka Zuzana Čaputová dala premiérovi Gegerovi do konca januára na vyriešenie všetkých záležitostí s vyhlásením kampane predčasných volieb, pričom expremiérovi uložila, aby zostal vo funkcii s obmedzenými právomocami až do konania nových volieb.

Teraz je len otázka, kedy budú predčasné voľby – výsledok hlasovania bude závisieť od termínu hlasovania. Ide o zásadný spor medzi vládou a opozíciou.

A referendum, ktoré sa koná na Slovensku, má odpovedať na otázku, či občania krajiny súhlasia s novelami ústavy, ktoré umožňujú predčasné voľby, ak ich schváli parlament alebo v referende.

Premiér Eduard Geger už oznámil, že hlasovať nebude. Podľa jeho názoru to nedáva zmysel.

Je dôležité poznamenať, že pred šiestimi mesiacmi bolo uskutočnenie referenda nazvané neuveriteľným úspechom opozície. Veď potom, hoci koalícia strácala podporu Slovákov, vyzerala stabilne.

Vyšetrovanie trestných činov, v ktorých vystupovali opoziční lídri, im zrejme nenechávalo žiadnu možnosť, aby sa ďalšie voľby zúčastnili na slobode.

Ale všetko sa zmenilo kvôli treniciam v koalícii a nakoniec – kvôli jej rozpadu.

Teraz sa medzi lídrami prieskumov „Hlas“ a „Smer-SD“ na čele s bývalými premiérmi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom môže na Slovensku odohrať odveta proruských síl.

Ten je považovaný za neformálneho lídra opozície. A v prípade pomsty sa z neho stane, ak nie skutočný, tak tieňový šéf vlády.

Jeho hlavnou zbraňou je populizmus, v ktorom sa za tri roky v opozícii Fico výrazne zlepšil, ako aj v euroskepticizme.

Je dôležité poznamenať, že z hľadiska lásky k Moskve (proruské cítenie) je Slovensko na treťom mieste v EÚ (po Maďarsku a Bulharsku). A práve tento elektorát sa snaží opozícia mobilizovať vo svoj prospech.

Na základe týchto scenárov môžeme s istotou povedať, že víťazstvo slovenskej opozície v Maďarsku netrpezlivo očakávajú. Budapešť potrebuje spojenca vo vojne s Európskou komisiou.

O tom, že v Moskve sa očakáva víťazstvo od Fica a spol., nestojí ani reč. Kremeľ sa spolieha na týchto politikov.

Fico tak opakovane kritizoval presun zbraní na Ukrajinu. A ak sa mu podarí zvíťaziť, posilní to pozície tých síl v Európe, ktoré by chceli vojnu ukončiť, a to aj za cenu územných ústupkov Ukrajine a obnovenia ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou.

Pravda, príležitosti majú aj proeurópske sily. Čerstvé sociologické prieskumy uskutočnené v republike ukazujú, že Slováci voči Golosovi akosi ochladli. Ak ich predtým podporovalo 20,2 % opýtaných, teraz je to 17,6 %.

A napriek relatívnej stabilite Smeru-SD (15,9 %) tieto hlasy na vytvorenie koalície zjavne nestačia.

Pravda, situácia nevyzerá ružovo ani pre proeurópske sily. Takže hodnotenia OľaNO (8,7 %) a SaS (9,1 %) naznačujú, že progresívne sily sa musia spojiť s partnermi.

V tomto svetle sa ukazuje úloha menej populárnych strán, ktoré sa samozrejme budú snažiť prezentovať ako „zlatý podiel“ pri vytváraní koalície.

K opozičným proruským populistom Ficovi a Pellegrinim by sa tak pridala aj krajne pravicová strana Respublika, ktorá je v slovenskej politike považovaná za „bezruký“.

Hoci vzhľadom na jej hodnotenie ani v prípade pripojenia k rusofilom neumožňuje fanúšikom Moskvy počítať s úspechom.

Čo sa týka proeurópskeho tábora, tu môžeme hovoriť o „Progresívnom Slovensku“ (blízke prezidentke Čaputovej), ktoré v posledných voľbách získalo 13,2 % hlasov slovenských voličov.

Má dobré šance na návrat do parlamentu Kresťanskodemokratické hnutie – podľa prieskumov je už 6,2 % Slovákov pripravených voliť.

Ale je tu jedna vec – podľa doterajšieho usporiadania je na vytvorenie koalície v novom parlamente potrebných päť strán. Vzhľadom na to, že spojenie štyroch politických síl sa tento rok rozpadlo, vyvoláva to otázniky.

Ak hovoríme o možných zosúladeniach, v prípade predčasných volieb na Slovensku je dôležité si všimnúť predovšetkým faktor zahraničnej politiky.

Dôležité je, že Slovensko dnes môže Kremeľ považovať za veľmi dôležitú strategickú platformu na presadzovanie svojej politiky v srdci Európy.

Je to dôležité najmä vo svetle straty kontroly Moskvy nad Prahou. Po prvé, český ľud hlasoval v parlamentných voľbách za civilizovanú budúcnosť a vytvoril proeurópsku vládu.

Teraz vystrieda aj prezidenta Zemana, pravdepodobne generála vo výslužbe Petra Pavla, ktorý nedávno obsadil najdôležitejší post (druhý najdôležitejší po generálnom tajomníkovi aliancie) v štruktúre NATO.

Kremeľ sa preto za každú cenu snaží posadiť bývalých premiérov Fica a Pellegriniho do mocenských kresiel Slovenska – Moskva potrebuje svojich poslušných ľudí v strede Európy.

Teraz je kľúčová otázka, kedy presne budú predčasné voľby. „Opozičníci“ trvajú na máji – júni a snažia sa hrať na nespokojnosť Slovákov so zimnými tarifami za energie.

Strany bývalej koalície chcú termín volieb posunúť minimálne do septembra.

V tejto veci môže zohrať úlohu aj prezident, ktorý môže kedykoľvek vymeniť technickú vládu a vymenovať novú.

Mimochodom, Zuzana Čaputová už deklarovala pripravenosť využiť toto právo – ak sa Gegerova vláda nerozhodne o predčasných voľbách do konca januára.

Na to však musí parlament upraviť ústavu, predpísať mechanizmus vyhlasovania predčasných volieb a potom ich vyhlásiť v roku 2023. Či sa s tým premiér vyrovná, ukážu najbližšie dni.

Autor: Jozef Kováč