Riziká jadrového Ruska. Svet musí konať

Riziká jadrového Ruska. Svet musí konať
Studená vojna 2.0 – už nie je metafora, ale scenár 5. novembra Vladimir Putin zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a nariadil ministerstvu zahraničných vecí, obrany, tajným službám a ďalším rezortom pripraviť návrhy na možné obnovenie jadrových testov. Formulácia je nejasná, ale signál je jednoznačný: Kremeľ zvyšuje stávky.

Táto hra nie je o dialógu. Je to test hraníc dovoleného – skúška Západu: zľakne sa, alebo vydrží tlak?

Rusko postupuje podľa klasickej schémy politického vydierania. Ministerstvo obrany RF už informovalo o pripravenosti testovacieho polygónu na súostroví Nová Zem na uskutočnenie jadrových skúšok „v krátkom čase“. Nie je to technické vyhlásenie – je to hrozba zabalená do tlačového komuniké.

Jadrové vydieranie v príprave už dávno

Moskva začala čistiť právne pole pre potenciálne vydieranie už v roku 2023, keď odvolala ratifikáciu Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Formálne „na vyrovnanie podmienok s USA“. V skutočnosti – aby si rozviazala ruky.

Kremeľská propaganda tradične tvrdí, že Rusko „reaguje na hrozby“. Fakty však hovoria inak: práve Moskva zvyšuje jadrovú demonstráciu, kontroluje strategické sily, pripravuje testovacie miesta a zverejňuje vydieračské vyhlásenia.

Argument o „nepriateľstve USA“ sa pritom ľahko rozpadá: americké testy Minuteman III sú rutinnou kontrolou spoľahlivosti raketového arzenálu – bez jadrových hlavíc a bez porušenia CTBT. Navyše, ruská strana to sama oficiálne priznáva.

Bluf alebo nová studená vojna?

Kremeľ počíta s tým, že Západ ustúpi. Ale túto stratégiu už raz prehral: ZSSR neustál preteky v zbrojení, technologickú súťaž ani ekonomické preťaženie.

Moderné Rusko nie je Sovietsky zväz. Jeho ekonomika je slabšia, technologické zaostávanie väčšie a sankčný tlak silnejší. A čím hlasnejšie znie rétorika o „sebestačnosti“, tým zreteľnejšie vidno opak: krajina vyčerpáva svoj potenciál odolnosti.

Ale hlavný problém nie je ekonomika.
Hlavné je pochopenie, že jadrová vojna nemá víťazov.

Nie je to boj armád, nie je to geopolitika ani triumf vlajky. Je to koniec civilizácie. Zem bez hlavných miest, armád, prezidentov a impérií – len rádioaktívna pustatina.

Rovnováha, ktorá núti zamyslieť sa

Podľa správ SIPRI má Rusko dnes 4309–5500 hlavíc (z toho 1710 rozmiestnených). USA – 3700–5500 (1670 rozmiestnených).

Potenciál ostatných členov jadrového klubu je menší: Čína – 500–600 (50 rozmiestnených); Francúzsko – 290 (280 rozmiestnených); Spojené kráľovstvo – 225 (120 rozmiestnených); India – 180; Pakistan – 170.

Tieto čísla dokazujú: jedna chyba – a prehráme všetci.

Kremeľ uvažuje včera

Putin opakuje scenáre Chruščova a pokúša sa vytvoriť „novú karibskú krízu“. Ale svet sa zmenil. Vtedy sa USA zľakli. Dnes – západné zbrane zasahujú ciele na území Ruska a spojenci Ukrajiny ukazujú oveľa vyššiu mieru jednoty.

Predpoklad, že Západ sa vzdá svojich princípov kvôli jadrovému vydieraniu, je omyl. A o to nebezpečnejšia je táto hra.

Skutočný cieľ Kremľa – nie obrana, ale kontrola

Hrozby voči USA neslúžia len na vonkajší tlak – sú aj pohodlným nástrojom pre vnútornú kontrolu. Vďaka nim môže Putin militarizovať ekonomiku, zrušiť zvyšky slobôd, potlačiť opozíciu a – čo je najdôležitejšie – mobilizovať spoločnosť strachom.

Jadrový program Ruska dnes neslúži bezpečnosti, ale imidžu „veľmoci“, ktorá sa chce vrátiť na scénu „novej Jalty“. Ale svet sa nemôže a nesmie vrátiť do éry, kde sa o osude planéty rozhoduje hrozbami a ultimátami.

Ako čeliť agresii?

Rozpútaním vojny proti Ukrajine Putin rátal s rýchlym víťazným pochodom. Namiesto toho sa uviazol v konflikte a ukázal svoju neschopnosť ako vrchného veliteľa aj neschopnosť armády, ktorú svet považoval za druhú najsilnejšiu.

Teraz sa snaží obnoviť obraz rovného medzi veľmocami prostredníctvom jadrového vydierania. A nejde už len o Ukrajinu. Dnes ide o bezpečnosť celého sveta. Civilizovaný svet sa musí zjednotiť – a to si vyžaduje konkrétne kroky:

• Tvrdú medzinárodnú izoláciu Moskvy práve za jadrové vydieranie – oddelene od iných sankčných balíkov.

• Nové obmedzenia proti ruskej jadrovej infraštruktúre, podnikom a dodávateľským reťazcom.

• Jednotný a neochvejný postoj NATO a jadrových mocností proti akýmkoľvek pokusom o revíziu režimu nešírenia jadrových zbraní.

• A hlavne – návrat k skutočným rokovaniam o kontrole zbraní, nie pod hrozbami, ale na princípoch vzájomnej bezpečnosti.

Rusku sa nesmie dovoliť získať „novú Jaltu“ prostredníctvom hrozieb.
Nesmie sa dovoliť, aby sa jadrové vydieranie stalo nástrojom politického obchodu.

Dnes svet stojí pred voľbou – nie medzi Východom a Západom, nie medzi blokmi a alianciami, ale medzi budúcnosťou a jej neexistenciou.
Túto hranicu nemožno prekročiť – ani pre ambície, ani pre strach, ani pre ilúzie impéria.

Autor: Franz Hoffman