Kým obce v prímestských oblastiach zažívajú prílev obyvateľov, veľké časti vidieckeho Poľska silne cítia problém vyľudňovania.
Nová správa o stave poľských vidieckych oblastí od ekonómov Jerzyho Wilkina a Andrzeja Halasiewicza hovorí o demografických, ekonomických a sociálnych výzvach. Migrácia do miest je jednou z nich.
Kvalita života je na poľskom vidieku nižšia ako v mestách. Dôvodmi sú nižší príjem, vyššia nezamestnanosť, horšia finančná situácia, nedostatočný prístup ku kvalitnej infraštruktúre, vrátane telekomunikácií a internetu. Všetky prispievajú k tomu, že sa ľudia odtiaľ presúvajú do miest a vidiek trpí vyľudňovaním.
„Problém je, že mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku nevidia možnosti ako sa na vidieku uplatniť. Preto sa rozhodnú presťahovať do miest za prácou,“ hovorí pre EURACTIV.pl profesor Zbiegniew Karaczun z katedry environmentálnej ochrany Varšavskej univerzity prírodných vied, ktorý zároveň pracuje ako expert pre Klimatickú koalíciu.
Migrácia medzi mestom a vidiekom je však podľa správy komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Dokazuje to aj fakt, že od roku 2000 zaznamenávajú vidiecke regióny neustály prírastok populácie.
Napríklad v rokoch 1989-2018 sa zvýšila vidiecka populácia o takmer 700 tisíc obyvateľov (z 14, 6 milióna na 15,3 milióna), čo predstavuje nárast o päť percent. V rovnakom čase sa celkový počet poľskej populácie zvýšil o 300 tisíc. Pozitívny trend sťahovania do vidieckych oblastí zaznamenali vo všetkých vekových kategóriách okrem tej vo veku 20-40 rokov, teda tej, ktorá vstupuje na pracovný trh.
„Do dedín sa sťahujú predovšetkým obyvatelia veľkých miest. Ide ale o obce, ktoré sú v blízkosti mesta. Bývanie v prímestských oblastiach je pohodlnejšie ako bývanie v mestách,“ doplnil Karaczun.
Len tretina vidieckych oblastí zažíva zvýšenie počtu obyvateľov. Ide práve o fenomén „rezidenčnej migrácie“, ktorý zažívajú obce v prímestských zónach v okolí miest, spravidla centrá regiónov.
Kde ubúda obyvateľstvo ?
Vo väčšine obcí však stále prevláda trend negatívnej migrácie.
„Ide o oblasti, kde je zlá pôda, je náročné vyžiť z poľnohospodárskych činností a trh práce je slabo rozvinutý,“ vysvetľuje Karaczun.
Podľa správy sa tento trend sa týka vidieckych území v strednom Poľsku v Mazovskom, Kunansko-pomoranskom, Podleskom a Varmsko-mazurskom vojvodstve. Podobnému trendu čelia aj obce na severe krajiny v Pomoránsku a na východe v Lubelskom vojvodstve. Keďže ide o oblasti s nízkou hustotou zaľudnenia, odchod ľudí do miest predstavuje výrazný pokles obyvateľstva.
Tieto komplikácie nevplývajú len na mieru pôrodnosti, ale spôsobujú aj „prebytok“ slobodných mužov a málo mladých ľudí, ktorí by mohli pracovať v poľnohospodárstve.
Problémy vidieckych oblastí?
„Často sa stáva, že vo vidieckych oblastiach chýbajú základne veci, napríklad málo chodníkov a cyklotrás, kde sa dá bezpečne pohybovať. Osvetlenie je na viacerých uliciach veľmi slabé. Ďalším problémom sú nedostupnosť kultúrnych inštitúcií a verejnej dopravy. Na vidieku je takmer nemožné najesť sa mimo domu,“ hovorí pre EURACTIV.pl riaditeľ farmy „Eko Farma u Piotra“ Piotr Kijanka, ktorý býva v obci Kromnow.
Miera vzdelania je týchto končinách nízka. Dáta naznačujú, že iba 12 percent obyvateľov má vysokoškolské vzdelanie, kým v mestách ho má 29 percent a vo veľkých mestách až 48 percent ľudí.
„Vyľudňovanie vidieckych oblastí sa netýka len Poľska, ale celej Európy. Môžu za to štrukturálne zmeny, ako aj pokles tradičného poľnohospodárstva. Konkrétne komercializácia poľnohospodárstva, nárast veľkých fariem a premyslenej výroby vytláča maloroľníkov a rodinné farmy von z trhu a ničí vidiecke regióny,“ hodnotí Karaczun.
Ako zastaviť vyľudňovanie?
Poľské vidiecke oblasti, podobne ako aj iné rurálne územia v Európe, zažívajú úpadok, ktorý je možné zvrátiť. Respondenti sú presvedčení, že efektívne verejné politiky dokážu miestne obyvateľstvo aktivovať.
Podľa profesora Karaczuna je dôležité podporiť rodinné farmy a stredné farmy. To by pomohlo zlepšiť životnú úroveň tých, ktorí sa rozhodnú vrátiť alebo presťahovať na vidiek. Na to, aby sa zvýšila atraktivita týchto oblastí pre život, je potrebné ich modernizovať.
V dôsledku pandémie pracuje veľa ľudí z domu, vďaka čomu sa zvýšila dôvera v jej efektivitu. Okolo 80 percent všetkých domácností v mestách má prístup na internet, kdežto na vidieku je to len 47 percent. Toto je tiež potrebné zmeniť.
„Výhoda vidieckych oblastí je, že ich obyvatelia žijú v blízkosti prírody a ďaleko od zhonu, ktorému sa nedá mestách nedá vyhnúť,“ hovorí biofarmár Piotr Kijanka.
Čistý vzduch a ticho sa čoraz viac považujú za prvky kvalitného života a sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa niektorí obyvatelia miest sťahujú do vidieckych oblastí. Aj s ohľadom na pribúdajúce obyvateľstvo je zároveň treba životné prostredie primerane chrániť.
„Problém je, že naša spoločnosť si predstavuje vidiecke obyvateľov ako chudákov, ktorým sa nepodarilo v živote uspieť. Zmena tohto stereotypu môže podnieť viac ľudí, aby sa presťahovali na vidiek,“ myslí si poľský farmár.
Zdroj: https://euractiv.sk
